Diankin životopis 

Prvýkrát svet ucítil môj nádych šestnásty marcový deň , rok pred ukončením druhého tisícročia. Svet som privítala s krásnymi veľkými modro-sivými očkami a hnedučkými jemnými vláskami. Práve v tomto momente sa začala moja dlhá cesta životom. Kto len vtedy tušil, že raz budem mať takú veľmi komplikovanú povahu.

Bola som prvorodená dcéra mojich rodičov ale aj prvorodená vnučka mojich starých rodičov.
Plynuli dni, týždne, mesiace a ja som sa rozhodla v 9. mesiaci že začnem chodiť. Behala a cupkala som za všetkým čo sa dalo . S rozprávaním som tiež nezaostávala . Z rozprávania mojich rodičov a starých rodičov som sa dozvedela , že som nevydržala ani 2 minútky bez toho aby som niečo nepovedala. Celé dni som nerobila nič iné len spievala , recitovala , tancovala a občas si kreslila. Ale ústa sa mi ani pri kreslení nezatvorili. Keď som mala 2 roky rodičia ma potešili krásnym čiernym labradorom . Chudáčika som nenechala vydýchnuť ani minútku bez toho aby som si ho neobliekla ako bábiku a nehrala sa že som jeho mama. Že som bola neposedná o tom svedčí aj moja zlomená ruka. Keď som mala 2 a pol roka s mojím bratrancom ktorý je odo mňa mladší o dva a pol mesiaca sme sa naháňali pretože mi nechcel vrátiť moju princezničkovú papučku . Chcela som ho zbiť lenže vrhol sa na mňa a skočil po mne a zlomil mi ruku :DDDD beťár jeden :DDD . Neskôr som začala chodiť do škôlky. Každé ráno mi mamina česala vlásky , urobila mi dva copíky ktoré stále ozdobila buď mašličkami alebo kvetinkami či lienkami. Obliekla som si šatočky a bežala do škôlky tak rýchlo ako sa len dalo. Do škôlky som chodila s radosťou a nadšením pretože som tam mala veľa kamarátok a kamarátov .

---

 

Dianka vtedy - 

---

 

 

 

Dianka teraz - 

 

---